Slnečné, historické a kultúrou i umením preplnené Taliansko. 2500 km autom a 100 km peši, nové zážitky, miesta, ľudia… Cestovanie človeku vždy dodáva dávku inšpirácie na dlhú dobu. Niečo z nej vám dnes prinášam i ja. 

Severné Taliansko mi pripomína čas, keď som v obchode s výtvarnými potrebami. Chcem sa zastaviť pri každej farbe a preskúmať jej odtieň a zloženie, som fascinovaná štruktúrami papierov a to už nehovorím o fixkách a štetcoch. Je to oblasť, kde sa chcete zastaviť v každej dedine. Od kedy sme prekročili rakúsko – talianske hranice, krajina si pre nás pripravila krásy prírody, či umenia na každom kroku. Kedže sme vynechali talianske diaľnice a túlali sa cestou necestou, videli sme ohmnoho viac, oveľa reálnejšie a opatrne sme sa zamilovávali do každého kilometra.

Pre geografických nadšencov mám i mapku cesty:

Tak, ale poďme pekne po poriadku:

Obdivovať pamiatky je veľmi fajn, ale človek si aj tak najlepšie oddýchne v prírode, ktorú žiadny maliar, sochár ani architekt ešte nikdy v jej kreativite neprekonal. Teda. Aspoň podľa môjho názoru.

Takéto krásne scenérie sa nám ukázali za hranicami. Taliansko nás teda uvítalo príjemným prostredím už v prvých kilometroch.

Farba vody naberala nádhernú modrastú farbu a kedže sme prišli na toto miesto relatívne ráno, mestečko ešte neovplývalo ani jedným turistom.

Zdržali sme sa tu však len pár minút a pokračovali ďalej… do Lignana.

 

 

LIGNANO

Toto miesto sa dá opísať v podstate jednou vetou: “Ľudia sú všade.” Pokiaľ je niekto z vás milovníkom pokojných zátok a ničím nerušených pláží, tak mu asi odporúčam nájsť si inú dovolenkovú destináciu, pokiaľ však cestujete z miesta na miesto a máte za sebou niekoľko stoviek kilometrov. Bingo! Jediné, čo v tej chvíli potrebujete, je vyvaliť do piesku a aj keď všade chodia a rozprávajú sa ľudia, vy napriek tomu počujete šum mora. 🙂

LIDO DI JESOLO

Sem sme prišli neskôr okolo 18:00, takže i počet ľudí bol značne zredukovaný a mne to samozrejme urobilo veľkú radosť. Môžem potvrdiť, že Taliani majú pravdu, keď hovoria, že toto je jedna z najkrajších pláží. Ideálna je najmä pre deti, pretože pozvoľný vstup do mora skutočne opisuje slovíčko pozvoľný. Po 50 metroch v mori vám vykúka ešte polovička tela, do toho kombinácia piesočnatej pláže a západu slnka začína pripomínať dovolenku. 🙂

BENÁTKY – mesto na vode

Toto miesto prosím nezmeškajte. Stojí za to. A stojí tam už pekne dávno. Zmienky o Benátkach sa začínajú už v polovici 5. storočia. Benátske súostrovie sa rozprestiera na 7 štvorcových kilometroch a vzniklo uchýlením sa obyvateľov okolitých pevninských miest pred nájazdmi barbarov. O niekoľko storočí neskôr sa stali Benátky nezávislou republikou, následne boli dôležitým centrom obchodu (hlavne obchodu s korením) a umenia v období renesancie. Vynaliezaví ľudia, čo poviete?

Čo sa týka parkovania, ideálne je zaparkovať auto ešte pred Benátkami (Mestre) a následne sa vlakom cez most premiestniť do centra. Lístok na vlak stojí 1,25 jednosmerný a parkovanie môžete v spomínanej oblasti zohnať zadarmo alebo za 10 euro kryté na celý deň.

My sme teda za jeden deň prešli krížom-krážom 17 km a to sme ešte nevideli úplne všetko. Pri nízkorozpočtovom výlete ako sme mali my vám gondolu ako dopravný prostriedok úplne neodporúčam (ceny: 80 eur počas dňa a 100 euro cez noc), ale ktovie, možno toľko peňazí vo vrecku nájdete. 😉

Milovníkom krásnych výhľadov odporúčam campanillu, ktorú najdete na námestí Sv. Marca. (vstup = 8 eur) Pre veľmi odvážnych je tam ešte Dóžov palác, ktorý je po prvé maximálne mega drahý a po druhé ten rad na lístok naozaj nechcete čakať. Nepochybujem však o tom, že je nádherný.

Radšej sa zatúlajte do takýchto krásnych uličiek ako my.

    

Ďalším krásnym miestom je most Ponte di Rialto s obchodíkmi, je však neustále preplnený turistami z každej strany.

Teraz trochu umeleckej časti

Počas prechádzok ulicami sme objavili aj volné galérie, umelcov a zaujímavé výjavy moderného umenia. Obraz nižšie bol umiestnený v malej galérii, ktorá pôsobila mierne desivým dojmom, od všadiaľ sa ozývali hlasy, ktoré ste počuli menej alebo viacej silno v súvislosti s miestom, kde ste práve stáli. Výtvarník je však podľa mňa týpek. Obraz bol maľovaný olejovými farbami a následne prekrytý živivou, v častiach obrazu, ktoré svietia sa živica nenachádza, spolu s nasvietením to vytvára tento parádny efekt.

Tak takto vyzerá raj na zemi. Z týchto práškových pokladov sa vyrábajú farby. Mimochodom, aby som nezabudla, Benátky sú taktiež plné nádherných kaligrafických potrieb. No proste raj na zemi.

Tento rok sú v Benátkach i 57. medzinárodné bienale výtvarného umenia. Pre info: La Biennale di Venezia patria k významným a najstarším prehliadkam výtvarného umenia a architektúry. Tento rok sa darilo i Slovákom, Pre ročník 2017 ČS pavilónu bola nominovaná slovenská predstaviteľka generácie akčných a konceptuálnych umelcov a alternatívnej výtvarnej scény Jana Želibská. Pokiaľ však idete do Benátok na niekoľko hodín, prípadne na jeden deň, tak máte na pozeranie toľko veľa vecí, že nebudete vedieť, kde vám hlava stojí. Za jeden deň sme pešo videli naozaj veľa od umenia pouličného, cez nepochopiteľne moderné až po slávne diela, ktoré prekonali stáročia.  🙂

Pokiaľ sa tam niekto z vás chystáte, tak prikladám odkaz: http://www.labiennale.org/en

Vďaka Biennale môžete v Benátkach nájsť aj sochu obrovských rúk vychádzajúcich z vody.

Zopár obrázkov z galérií:

Myslím, že o Benátkach by mohol byť samostatný článok. Benátky sú krásne, jedinečné a okúzlia vás. Poďme ďalej.

PADOVA

V tomto meste jednoznačne stojí za pozretie nádherná Basilica di Sant’Antonio. Parkovanie nájdete priamo v centre za 1 euro/hodina.

VERONA

Rómeo a Júlia… hmm, v reálnom svete to asi vyzerá inak. Krásne však je, že manželský pár hoci nepreukazuje toľko “romantiky” ako plagát nad nimi, tak minimálne vykazuje vysokú mieru starostlivosti. 🙂

Verona – Júliin balkón: Tak za to, že sa na ten balkónik postavíte ako táto slečna, zaplatíte 6 eur. No way. No way.

Mená sme si nechali vo Verone aj my, Júliu sme však nechali na pokoji, obchytkaná už bola chúďa aj bez nás nadmieru dosť. 🙂

MILÁNO

Z celého Milána som bola osobne najviac zaujatá Milánskym dómom, najmä prechádzkou po jeho streche. Obdivovala som každú škárku, ktorá bola vytvorená a zároveň sledovala “obrovitánskosť” celej stavby. Nádhera, fakt.

V celom Taliansku sme pobehali neuveriteľne veľa katedrál, kostolov,… ktorých veľkosť sa nerovala ani tisíckam takýchto sviečok pohromade a pri tom, práve ľudia, ktorí ich zapaľovali a modlili sa, dodávali tomu všetkému zmysel.

Como a Argegno

Posledným miestom, ktoré sme navštívili bolo Comské jazero. Prírodou sme začali i skončili a k tomu sme sa ešte obaja zviezli za 9 eur tam aj naspať jednou z lanoviek, ktorá je patrí medzi strmšie v Taliansku a pozreli si jazero Como i z hora.

A presne tu si môžete zadarmo nechať svoje auto na 2 hodiny:

Čo si máte ale z celého tohto článku odniesť? Najkrajšie miesta na zemi sú však všade, kam cestujete s tým správnym človekom a pokoj nájdete aj v ukričanom meste pokiaľ sa dokážete tešiť z maličkostí a vidieť ich vo všetkom, čo robíte. Lebo maličkosti sú najkrajším zdrojom inšpirácie.

Keď nevidíme malé veci, veľké obchádzame oblúkom. 🙂

Ja vám prajem šťastnú cestu a veľa umeleckých zážitkov. Kdekoľvek ste.

Vaša S.